Včera sme boli s priateľom a synom (9měs.) u priateľovej rodiny. Boli sme dohovorení na 13:00h prišli sme s 5 minútovým oneskorením a už všetci rozbalené darčeky čo ma zaskočilo prečo nemohli chvíľku počkať. Chápem, že deti sú nedočkavé, ale myslím, že to je slušnosť. V pol 1 mal priateľ ešte hovor s jeho bratom kde ako sme keď oni chcú za chvíľu ísť k ich tete. Syna sme museli budiť aby sme došli na stanovený čas. Je najmladší ostatní už majú deti 2-7 rokov. Vždy sa bral ohľad na deti, čakalo sa až sa vyspia a najazdia u nášho to nikoho nezaujíma. Navyše sme sa len tak medzi rečou dozvedeli že priateľovo sesterka čaká bábätko a pri tom rozbaľovaní urobili prekvapenie s fotkou.
Čo ma najviac naštvalo, že všetci sa hrali spolu na zemi v obývačke a keď syn priliezol za nimi tak ho hnusne odstrčili a nikto sa ho nepochoval, nehral sa s ním, nikto sa nespýtal ako sa má atď. roky a je to naše vymodlené zlatíčko. Možno vyzerám ako hysterka, ale je toho oveľa viac. Priateľova mama tá sa neozve na malý sviatok, priateľovo narodeniny a ani sa neozvala teraz na Vianoce. Priateľovo otec mu zase do očí povedal že má len jedného syna (sú 3 bratia) a priateľ jeho syn nie je.
Ostatní na nás kašlú najviac ako môžu. Nikomu sme nič nevykonali, boli by sme radi, keby k nám jazdili na návštevu, sme radi, keď sa im darí, máme ich radi a nemáme problém im kedykoľvek pomôcť a oni sú na nás taký… nedá mi to spať, veľmi ma to mrzí a štve hlavne nie kvôli sebe ale priateľa ktorého denne vidím ako ho to ničí a hlavne kvôli synovi. Sme rodina neviem kde je problém a čo robíme zle, neviem ako z toho von. Moja rodina tá je pravý opak, malého kedykoľvek postrážia, zaujímajú sa a hlavne naňho berú ohľad a na rozbaľovanie darčekov všetci čakali cez hodinu kým sa syn vyspí a nikto nemal problém a to tam bolo detí tiež dosť.